Ja sám som sa ale takto donedávna pozeral na ostatných,ktorým sa na tvári zračil čo i len náznak úsmevu.
No potom sa stala zmena,neviem vám ju vysvetliť,ani popísať ako,alebo prečo sa to stalo. Len som si proste povedal,že už nechcem mať na duši a v srdci tieň a tmu.
A zrazu to išlo.
Niekto na mňa vyskočil z rozkazovacím a povýšeneckým tónom a čakal že zvraštím čelo tak ako som to robieval vždy a z nevôľou a neochotou vykonám jeho "rozkaz". No aké bolo jeho prekvapenie a do istej miery aj sklamanie,keď som natiahol kútiky úst od jedného ucha k druhému a s melódiou Jarka Nohavicu na perách splnil jeho požiadavku.
Aké bolo prekvapenie pre istého známeho,keď zasa skúšal moju trpezlivosť,ktorá nikdy nebola extrémne veľká a na jeho provokačné narážky som odpovedal len úsmevom.
A aké prekvapenie to bolo pre moju kolegyňu,okolo ktorej som vždy len bez povšimnutia prešiel,keď som jej v práci so širokým úsmevom zaželal krásne ráno.
Každý z týchto ľudí keď ma teraz stretne neurobí nič iné,len to,že vyčarí tento úžasný výraz na svojej tvári. A verte,že zvlášť ten od mojej kolegyne stojí za to.
Úsmev a dobrá nálada sú zbrane,ktorými môžeme dosiahnuť všetko čo si zaumienime a to ešte aj príjemnou cestou.
V každom z nás to je,len tomu musíme dať šancu a nepotláčať niečo čo je tak nádherné a prirodzené zároveň. Netreba sa báť usmievať a bojovať za to,aby sa nám po svete chodilo krajšie.