Alkohol? Nie, ďakujem, už si neprosím...

Autor: Peter Kačmár | 18.12.2011 o 11:47 | (upravené 18.12.2011 o 12:26) Karma článku: 9,65 | Prečítané:  1347x

Mojím mottom bolo: Alkohol je metla ľudstva, ale zametať treba, ináč by tu bol bordel... Bolo? Áno, bolo. To hovorím ja, ktorý si pri každej príležitosti vypil. A že tých príležitostí bolo dosť: narodeniny, meniny, Silvester, Vianoce, piatok, sobota, štvrtok, utorok a v súvislosti s tým, ma napadá skladba od Olympicu - Osmý den (schází nám), pretože aj to by bol dobrý dôvod zasa si vypiť. Ale poznáte to, kto chce, dôvod si vždy nájde a ja som ich mal stále kopu...

Začalo to cez strednú, prvý kamoši, prvé lásky a s tým súvisiace pedvádzanie sa a snaha o získanie si "rešpektu" v partii. A mne to teda išlo. Možno za to môžu moje východniarske korene a možno len dlhodobý poctivý tréning. Začalo to ako chodenie po diskotékach, prvé drinky len zľahka, najprv strik, potom čisté vínko a potom to začalo prechádzať do tvrdého alkoholu. Pivo som vtedy ešte nepil. To začalo až po škole. Dovtedy bolo ešte všetko v poriadku. Len z tým pivom sa to akosi zvrtlo.

Poznáte to, Nedeľa jedenásť hodín doobeda po prehýrenej sobotnej noci, telefonát, poď ideme na jedno, potrebujem sa "opraviť". Samozrejme idem. Tak dáme jedno, potom druhé, tretie, dvanáste a už pivo nestačí. "Daj nám vodku!" zaznieva požiadavka na čašníčku. "Daj nám druhú!" "Daj nám..."

Je šesť hodín večer, môj taneční krok a to že ostatný okoloidúci sa mi vyhýbajú ako keby po chodníku išiel nadrozmerný náklad naznačuje, že deň sa vydaril a ja môžem ísť spokojne spať. Cieľ bol splnený.

Ale prečo tu vlastne o tom píšem? Pretože mám už asi tri mesiace čistú hlavu (áno, môže sa vám to zdať veľmi málo, ale verte, že pre mňa to je obrovský úspech) a keď teraz vidím na ostatných ako som sa správal aj ja, som neskutočne vďačný za to, že už nepijem.

Alkohol mi skoro pokazil celý život. Čo sa ním pokazilo, to už nenapravím, som však rád, že som dostal druhú šancu a môže začať odznova. S alkoholom je to ako s ohňom: dobrý sluha, no zlý pán. A vedzte že v tomto prípade sa veľmi rýchlo zo sluhu stáva pán.

P.S. Ďakujem ti, že si mi otvorila oči. :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?